Yuuhi ^^

Dlho som nič nepísala... Nie, že by sa nič nedialo, nejak som asi nemala náladu a nevidela zmysel načo sem písať. Teraz mám nejakú chvíľku, tak v "krátkosti" zhrniem nejaké moje posledné mesiace - v článku..

dva mensie nepodarky, vacsi je ten "nemanga" a dost na efekte ubera to, ze je to fotene. ospravedlnujem sa, ze som este nic nenapisala, aj ked by sa toho pisat dalo v tejto dobe vela, nejak na to nemam.... naladu? tak zatial len toto, mozno sa mi podari aj nascanovana verzia... x) btw po kliknutí na celý článok sa vám zobrazí zväčšená verzia ;)

     

Veselé Vianoce :)

 

Po klinutí na ,,Celý příspěvek" sa vám ukážu zväčšené náhľady. Je to dosť hanba, že to sem dávam, ale celkom sa teším, že sem dám toľko príspevkov :D Toto sú dve kresby - moje prvé pokusy o prácu s temperami  

    

...až tomu neverím :D Takže to asi ani nebude pravda, ale nejaký nadpis dať treba. Nenávidím nadpisy... A comebacky... a preto jeden aj uskutočním, aby sa malo o čom písať. Ale ono stále nie je, takže robím asi niečo zle, nie? Neberte to vážne, len sa snažím vyplniť priesor pri obrázku niečim tzv. ,,duchaplným". Mám pocit, že jediné, čo tu stojí za povšimnutie sú obrázky, záver si už vyvoďte sami ;) (ugh, aké sa tam píše i? :D ) Fakt je, že som zas o niečo múdrejšia v oblasti vzťahov v spoločnosti. Dôvodom bude asi môj všeobecný nerozhľad. Alebo je niečo zle...? >.<"

 

 Ahoj! Už dlho som sem neprispela, ale moc som tu asi nechýbala, ako sa pozerám na štatistiky :) Na začiatok len tento malý Meez, moja podobizna. Skúsim sem niečo poriadné konečne napísať, ale teraz idem pariť GTA xD tak zatím, len dávam vedieť, že žijem ;)

 

Itachi chibi? :D by ~Miwa-Arashi on deviantART Včera večer som sa nudila, tak som si spravila vo photoimpacte tohto chibíka Itachi... nič moc blbosť, ako sa vám páči? ^^

My virtual pet x) 

Venovanie jednej osobe, určite si to nájdeš. Spravila som v poslednom čase veľa chýb, ktorých mi je ľúto a nečakám, že ich takto odčiním, ale aspoň sa pokúsim spraviť krok k náprave. Nedávno si mi napísala krásny článok a ja som vzápätí sklamala. Tak, ako to robím vždy. Viem, že raz niečo prekročím, nejakú imaginárnu hranicu a o všetko prídem. O všetko a o teba. Stále mi vravíš, aby som nemyslela na to, čo bude, ale na to, čo je práve teraz. Ale ak by som nemyslela na to, čo by sa stalo keď ešte zachybujem, kľudne si žijem ďalej v domienke, že je všetko v poriadku. Možno toto poslúži ako odpoveď na jeden tvôj článok, liek na chybovanie som ešte nenašla, ale ak ti niekto poradí, pošli mi prosím recept...

Na chvíľu tu boli modré obláčiky a slniečko a teraz zas tak, ako to má byť... na nič. Všetko mi vadí a štve ma, doma je to strašné a nechce sa mi počúvať, ako tu na mňa každý nadáva a vrieska keď sa len ozvem. Nechcem sa nechať ľutovať, alebo niečo podobné, veď som len trapná krava, nikomu nie som nejak extra potrebná. Zamýšľam sa, načo to sem vôbec píšem, nikto sem nekomentuje a ani to nečíta, za deň to tu navštívia tak dvaja, max. traja zblúdenci.. No, neviem....